Zodpovedná osoba [Časť 2] – Určenie zodpovednej osoby

V druhej časti načatej témy sa venujeme otázke určenia zodpovednej osoby. Obsahovo sa zameriavame najmä na pôsobenie zodpovedných osôb v súkromnom sektore. Článok je tiež obohatený o praktické príklady, ktoré pomôžu porozumieť niektorým problematickým javom.

Povinnosť určiť zodpovednú osobu

Nariadenie GDPR taxatívnym spôsobom vymedzuje tieto 3 situácie1), pri ktorých majú prevádzkovateľ a sprostredkovateľ povinnosť určiť zodpovednú osobu:

1.) spracúvanie vykonáva orgán verejnej moci alebo verejnoprávny subjekt s výnimkou súdov pri výkone ich súdnej právomoci;

2.) hlavnými činnosťami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa sú spracovateľské operácie, ktoré si vzhľadom na svoju povahu, rozsah a/alebo účely vyžadujú pravidelné a systematické monitorovanie dotknutých osôb vo veľkom rozsahu; alebo

3.) hlavnými činnosťami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa je spracúvanie osobitných kategórií údajov vo veľkom rozsahu alebo spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky.

Ak nie sú splnené vyššie uvedené predpoklady, tak zodpovedná osoba nemusí byť určená, hoci jej dobrovoľné určenie je výhodou, k čomu sa ešte v tomto článku vrátime.

Zodpovedná osoba v súkromnom sektore


Povinné určenie

Ak sú teda splnené predpoklady pre určenie zodpovednej osoby, musia tak urobiť prevádzkovateľ a sprostredkovateľ ako subjekty spracúvania osobných údajov. Táto povinnosť teda neprislúcha len prevádzkovateľovi, ale tiež sprostredkovateľovi, ak sám spĺňa niektorú z vyššie uvedených podmienok, hoci sa nepodieľa na určení účelov a prostriedkov spracúvania osobných údajov, ale vykonáva spracovateľské operácie.

Pre oblasť súkromného sektora sú relevantné druhý a tretí predpoklad, a preto si k nim vymedzíme základné pojmové znaky, medzi ktoré patria:

a) hlavná činnosť prevádzkovateľa/sprostredkovateľa

Podľa nariadenia GDPR „sa v súkromnom sektore hlavné činnosti prevádzkovateľa týkajú jeho primárnych činností, a nie spracúvania osobných údajov ako vedľajšej činnosti“2). Podľa pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 (v súčasnosti Európsky výbor pre ochranu údajov) „možno hlavné činnosti považovať za kľúčové operácie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa“3). Odporúča sa preto neopomínať tie spracovateľské operácie, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť hlavnej činnosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa4).

b) veľký rozsah

Tento pojmový znak môže spôsobovať v praxi isté komplikácie, keďže je na úvahe prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, či sa má spracúvanie vykonávať alebo sa už vykonáva vo veľkom rozsahu. Hoci definícia tohto slovného spojenia sa nenachádza priamo v normatívnom texte nariadenia GDPR, no isté smerovanie pri výklade tohto pojmu nám ponúka odôvodnenie (recitál) 91 nariadenia GDPR, podľa ktorého cieľom spracovateľských operácií veľkého rozsahu „je spracúvať značný objem osobných údajov na regionálnej, vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni, ktoré by mohli ovplyvniť veľký počet osôb a ktoré pravdepodobne povedú k vysokému riziku“5). O spracúvanie vo veľkom rozsahu nepôjde, ak sa týka spracúvania „osobných údajov pacientov alebo klientov jednotlivým lekárom, iným zdravotníckym pracovníkom alebo právnikom“6).

Pracovná skupina odporúča pri posudzovaní rozsahu spracúvania zohľadniť nasledovné faktory:
• počet dotknutých osôb, ktorých sa spracúvanie týka (vyjadrený ako konkrétne číslo alebo ako podiel príslušnej populácie),
• objem údajov a/alebo rozsah rôznych položiek údajov, ktoré sa spracúvajú,
• dĺžka trvania alebo stálosť (trvalosť) činnosti spracúvania údajov,
• geografický rozsah spracovateľskej činnosti.7)

c) pravidelné a systematické monitorovanie

Pravidelné a systematické monitorovanie má spojitosť so „sledovaním správania“ dotknutej osoby, a to nielen výlučne v online prostredí, ak táto činnosť spočíva v profilovaní fyzickej osoby na účely prijatia rozhodnutia týkajúceho sa tejto osoby alebo na účely analýzy či predvídania osobných preferencií, správania a postojov tejto osoby8). Pracovná skupina uvádza ako príklady prevádzku telekomunikačnej siete, poskytovanie telekomunikačných služieb (napr. mobilní operátori), marketingové činnosti založené na údajoch, sledovanie polohy využitím mobilných zariadení, behaviorálna reklama9), a podobne.

d) osobitné kategórie údajov a údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky

Posledný pojmový znak pozostáva z dvoch alternatívnych kategórií osobných údajov, takže postačuje, ak sa spracúvajú vo veľkom rozsahu ako hlavná činnosť aspoň osobné údaje vecne obsiahnuté v jednej z uvedených kategórií. V anglickej verzii nariadenia GDPR je totižto medzi obomi kategóriami nesprávne uvedená spojka „a“ [v článku 37 ods. písm. c)], čo naznačuje, že toto ustanovenie sa uplatní iba v prípade, ak dochádza k súčasnému spracúvaniu osobných údajov oboch dotknutých kategórií, teda osobitnej kategórie osobných údajov (článok 9 nariadenia GDPR) a údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky (článok 10 nariadenia GDPR). Podobná chyba je napríklad aj v českom, francúzskom a španielskom preklade, ale v slovenskom, nemeckom a talianskom preklade je už správna spojka „alebo“. Pracovná skupina vo svojom stanovisku uvádza, že „neexistuje nijaký politický dôvod, pre ktorý by sa obidve kritériá museli uplatňovať súčasne“ a že „text by sa teda mal vykladať tak, akoby tam bola uvedená spojka „alebo““10).

Naproti tomu, iná chyba týkajúca sa toho istého článku [37 ods. 1 písm. c)] je v slovenskom preklade nariadenia GDPR. Pozrite si nižšie vyznačené časti prekladov a ich pozíciu v texte:

Problémom je nesprávne umiestnenie slovného spojenia „vo veľkom rozsahu“ v slovenskom preklade (preložené len v spojitosti s osobitnou kategóriou osobných údajov pred spojkou „alebo“), čo značí, že pre spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky by sa nevyžadovalo splnenie podmienky vo veľkom rozsahu. Samozrejme, že podmienka veľkého rozsahu musí byť splnená aj pre osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky. V slovenskom zákone o ochrane osobných údajov (18/2018 Z. z.) je dotknuté slovné spojenie správne pripojené ku každej z dvoch uvedených kategórií osobných údajov11).

Dobrovoľné určenie

Ak prevádzkovateľ a sprostredkovateľ nespĺňajú podmienky na povinné určenie zodpovednej osoby, môžu si ju určiť dobrovoľne. Nariadenie GDPR tomu nebráni, práve naopak. Tento krok je pozitívne vnímaný aj dozorným orgánom. Rovnaký postup je odporúčaný aj v prípade pochybností o splnení podmienok na povinné určenie. Medzi povinne a dobrovoľne určenou zodpovednou osobou nie je žiadny rozdiel. V obidvoch prípadoch sú na zodpovednú osobu kladené rovnaké zákonné požiadavky.

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ musia byť schopní preukázať súlad spracúvania osobných údajov s nariadením GDPR, k čomu ich zaväzuje tzv. princíp zodpovednosti.

S dôrazom na tento princíp by sa mali adekvátne nastaviť všetky parametre internej politiky spracúvania osobných údajov. To platí aj pri čiastkových analýzach, akými sú napríklad testy proporcionality a zlučiteľnosti, ako aj posúdenie vplyvu (DPIA). Správne riadenie procesov na úseku ochrany osobných údajov si vyžaduje znalosti, ktorých nositeľom môže byť práve zodpovedná osoba. Dobrovoľné určenie zodpovednej osoby je vždy dobrým rozhodnutím, ak potenciálne riziká plynúce zo spracúvania osobných údajov prevyšujú nad okolnosťami (napr. náklady alebo nízky rozsah spracovateľských činností), z dôvodu ktorých zodpovedná osoba nebola určená.

Varianty určenia

Najbežnejšími variantmi určenia zodpovednej osoby sú:

a) viacero podnikov poverí jednu zodpovednú osobu,
b) zamestnanie vlastnej (internej) zodpovednej osoby,
c) využitie služieb externej zodpovednej osoby.

Vyššie uvedené varianty je možné využiť bez ohľadu na to, či ide o povinné alebo dobrovoľné určenie zodpovednej osoby. Skupina podnikov si môže určiť spoločnú zodpovednú osobu, ak bude splnená požiadavka jej dostupnosti z každej prevádzkarne. Túto možnosť využívajú predovšetkým majetkovo alebo inak spriaznené obchodné spoločnosti (napr. materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti si určia jednu zodpovednú osobu).

Interná zodpovedná osoba sa oplatí väčším podnikom, kde sa spracúvanie osobných údajov vykonáva vo veľkom rozsahu a teda je požadovaná jej úplná zainteresovanosť v interných procesoch prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Na druhej strane, externá zodpovedná osoba môže byť vhodným riešením pre malých a stredných podnikateľov, kde je vznik potenciálnych incidentov spojených so spracúvaním osobných údajov nízky. Navyše ustanovenie externej zodpovednej osoby predstavuje z pohľadu nákladov lacnejšie riešenie.

Na čo nezabudnúť vo vzťahu k zodpovednej osobe

1) Článok 37 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia GDPR.

2) Odôvodnenie (recitál) 97 nariadenia GDPR.

3) Usmernenie Pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 týkajúce sa zodpovedných osôb, číslo WP 243 rev.01 zo dňa 5. apríla 2017, strana 8.

4) Usmernenie Pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 týkajúce sa zodpovedných osôb, číslo WP 243 rev.01 zo dňa 5. apríla 2017, strana 8.

5) Odôvodnenie (recitál) 91 nariadenia GDPR.

6) Odôvodnenie (recitál) 91 nariadenia GDPR.

7) Usmernenie Pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 týkajúce sa zodpovedných osôb, číslo WP 243 rev.01 zo dňa 5. apríla 2017, strana 7.

8) Odôvodnenie (recitál) 24 nariadenia GDPR.

9) Usmernenie Pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 týkajúce sa zodpovedných osôb, číslo WP 243 rev.01 zo dňa 5. apríla 2017, strana 10.

10) Usmernenie Pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 týkajúce sa zodpovedných osôb, číslo WP 243 rev.01 zo dňa 5. apríla 2017, strana 10.

11) § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú povinní určiť zodpovednú osobu, ak hlavnými činnosťami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa je spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov podľa § 16 vo veľkom rozsahu alebo spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za spáchanie trestného činu alebo priestupku podľa § 17 vo veľkom rozsahu.“

Páči sa vám článok? Môžete ho zdieľať.

Facebook
Twitter
Linkdin

Ján Hajnala

Autor článku je konateľom obchodnej spoločnosti EIBRIS, spol. s r. o. a konzultantom v oblasti podnikateľského poradenstva a ochrany osobných údajov.