Krajiny juhovýchodnej Ázie prekypujú kultúrnou, sociálnou a ekonomickou rozmanitosťou. Singapur však spomedzi týchto krajín napreduje najvýraznejšie, a to po všetkých stránkach. Kto mal možnosť prechádzať ulicami tohto moderného mestského štátu dozaista nepochybuje o tom, že čistota, organizovanosť, vysoký štandard občianskej vybavenosti, prísne regulačné pravidlá pre zachovanie poriadku a cieľ dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj mesta, sú v tomto smere hlavnými prednosťami tejto metropoly.
Singapur má takmer rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, ale 67-násobne menšie územie v porovnaní s tým slovenským. Aj napriek tomu je Singapur v ekonomickom kontexte jedným z popredných „ázijských tigrov“ so silným globálnym významom a rešpektom. Od roku 2010 bol viackrát prizývaný k spolupráci so skupinou G20, teda so zoskupením najväčších ekonomík sveta. Takéto uznanie z nášho pohľadu svedčí najmä o tom, že nezáleží na veľkosti územia, na ktorom sa krajina rozpína alebo počte obyvateľov, ktorí v nej žijú. Kroky k podobnému úspechu dnes môžu motivovane nasledovať podobne malé krajiny, ak objavia svoj potenciál s rozhľadom na technologicky cielenú budúcnosť s jednoduchým a dostupným podnikateľským prostredím.
Poďme sa teda v skratke pozrieť na najvýznamnejšie aspekty a ukazovatele, ktoré sú výsledkom úspechu singapurskej ekonomiky. V budúcich článkoch rozoberieme niektoré z popisovaných bodov detailnejšie.
Úspechy z pohľadu globálnych indexov
a) Index of Economic Freedom (Index ekonomickej slobody)
Organizácia The Heritage Foundation zostavuje pravidelne index ekonomickej slobody na podklade analýz právneho štátu, hospodárenia vlády, regulačnej efektívnosti a otvorenosti trhovej ekonomiky1). Nový index zverejnený na rok 2019 zaraďuje Singapur na 2. miesto s celkovým skóre 89.4, čím si oproti výsledkom z roku 2018 polepšil o 0.6 bodu a zaradil sa tak hneď za Hong Kong, ktorý si drží prvenstvo s náskokom o 0.8 bodu.
Podľa zostavovateľa indexu môže Singapur vďačiť za takýto úspech predovšetkým svojmu vysoko rozvinutému a slobodnému trhovému hospodárstvu bez známok korupcie v podnikateľskom prostredí, ďalej svojej obozretnej menovej a fiškálnej politike, ako aj transparentnému právnemu rámcu. Medzi ďalšie dôvody vysokého ratingu možno smelo zaradiť daňové stimuly, zvyšovanie verejných investícií, podporu zahraničných investícií, hospodársku diverzifikáciu, bezpečnosť vlastníckych práv a v neposlednom rade tiež zakorenenú neznášanlivosť korupcie typickú pre singapurskú občiansku spoločnosť.2)
b) Ease of Doing Business Rank (Hodnotenie jednoduchosti podnikania)
Svetová banka od roku 2002 zverejňuje hodnotenie krajín pod vlajkovým názvom „Doing Business“ s výsledkami objektívneho hodnotenia reforiem podnikateľského prostredia a ich presadzovanie v praxi. Pri hodnotení sú zohľadňované jednotlivé kvantitatívne ukazovatele z pohľadu regulácie, akými sú napríklad začatie podnikania, vybavenie stavebných povolení, prístup k elektrickej energii, registrácia nehnuteľností, získavanie úverov, ochrana menšinových investorov, platenie daní, cezhraničné obchodovanie, plnenie zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti. Ku každému z týchto indikátorov je následne zostavovaný samostatný rebríček. Po posúdení všetkých ukazovateľov sa zostavuje sumárne poradie nazvané „Ease of Doing Business Rank“.
V hodnotení zverejnenom na rok 2019 sa Singapur umiestnil celkovo na 2. mieste s dosiahnutým skóre na úrovni 85.24 bodov. Prvenstvo v rebríčku nesie Nový Zéland. Pokiaľ ide o jednotlivé ukazovatele, tak Singapur obsadil 1. miesto v plnení zmlúv (enforcing contracts) a 2. miesto v jednoduchosti začatia podnikania (starting a business).3)
Spomedzi všetkých dostupných právnych foriem podnikania prevažuje podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej založenie je otázkou niekoľkých dní, a to aj prostredníctvom dostupnej elektronickej platformy. Minimálna požadovaná výška základného imania pre tento typ obchodnej spoločnosti je 1 singapurský dolár. Bližšie sa budeme jednotlivým právnym formám podnikania v Singapure a ich inkorporovaniu venovať v našich ďalších článkoch.
c) Index vnímania korupcie 2018
Ako už vyplýva z indexu ekonomickej slobody, singapurská spoločnosť prechováva kritický prístup ku korupcii tak vo verejnom, ako aj súkromnom sektore. Túto skutočnosť potvrdzuje aj index vnímania korupcie zostavovaný neziskovou mimovládnou organizáciou Transparency International.
V tomto rebríčku sa Singapur s dosiahnutým skóre v hodnote 85 delí o 3. miesto s Fínskom, Švédskom a Švajčiarskom. Najvyššie skóre dosiahlo Dánsko na úrovni 88 a po ňom Nový Zéland na úrovni 87. Slovensko obsadilo 57. miesto so ziskom 50 bodov, čím si pohoršilo o 1 bod oproti rokom 2015 a 2016.4)
Členstvo v medzivládnej organizácii ASEAN
História ASEAN, Združenia národov juhovýchodnej Ázie, sa začala písať 8. augusta 1967, kedy ministri zahraničných vecí Indonézie, Malajzie, Filipín, Singapuru a Thajska podpísali v Bangkoku deklaráciu, ktorej hodnotovými cieľmi bolo založiť užšiu hospodársku, sociálnu, kultúrnu, technologickú spoluprácu, ako aj spoluprácu v oblasti vzdelávania, a to pri podpore regionálneho mieru, stability a dodržiavania Charty OSN.5) Dnes tvorí ASEAN 10 členských štátov s takmer 630 miliónmi obyvateľov. Hodnota priamych zahraničných investícií prichádzajúcich z EÚ do ASEAN v objeme 263 miliárd eur robia z EÚ najväčšieho priameho zahraničného investora v tomto združení národov, a naopak, investície z ASEAN do EÚ s celkovým objemom 116 miliárd eur predstavujú pre EÚ druhého najväčšieho ázijského investora.6) 15. decembra 2008 nadobudla platnosť nová charta ASEAN, ktorá mala predstavovať významný krok k tomu, aby sa z ASEAN stala komunita v štýle EÚ.7)
Singapur predstavuje v ASEAN najvyspelejšiu ekonomiku, a preto sa logicky snaží udávať tomuto združeniu smer. V roku 2018 prevzal predsedníctvo ASEAN, počas ktorého definoval „odolnosť a inovatívnosť“ ako svoju hlavnú víziu pri presadzovaní cieľov tohto združenia.8) Stavanie mostov so svetom, vzájomné približovanie ekonomík národov združenia, budovanie moderných miest, investície do budúcich generácií a budovanie bezpečného regiónu založeného na pravidlách, to boli primárne ciele singapurského predsedníctva v ASEAN.9)
Investície v Singapure požívajú výhody trinástich bilaterálnych a desiatich regionálnych dohôd o voľnom obchode.10) Azda najvýznamnejšia v tomto regióne je dohoda AFTA (ASEAN Free Trade Area), ktorá odstraňuje colné prekážky pri obchodovaní medzi krajinami ASEAN a chráni investorov a investície na území tohto združenia. Produkty vyrobené alebo získané na území Singapuru možno vyvážať do ostatných krajín ASEAN bez colných prekážok.11)
Obchodné dohody medzi EÚ a Singapurom
Hoci je Singapur dvadsiata najmenšia krajina sveta, predstavuje aj napriek tomu vzájomný obchod s tovarom medzi EU a Singapurom hodnotu 53 miliárd eur ročne (33 miliárd eur export z EÚ a 20 miliárd eur export zo Singapuru do EÚ)12) a so službami 44 miliárd eur ročne13). Podľa dostupných informácií je tiež v Singapure usadených viac ako 10 tisíc spoločností z EÚ, ktoré tento vyspelý mestský štát využívajú ako centrum svojich ekonomických záujmov pre oblasť Tichomoria14). Tieto skutočnosti podnietili obe strany k začatiu negociačných vyjednávaní o dohode o voľnom obchode, ktoré odštartovali v marci 2010. Výsledkom vyjednávaní sú 3 dohody: obchodná dohoda, dohoda o ochrane investícií a rámcová dohoda o partnerstve a spolupráci. Rada Európskej únie rozhodla o ich uzavretí 15. októbra 2018 (obchodná dohoda), čo otvorilo cestu k ich podpisu počas summitu ASEM (Asia-Europe Meeting) v Bruseli 19. októbra 2018. Európsky parlament zavŕšil 13. februára 2019 ratifikáciu obchodnej dohody udelením súhlasu v pomere 425 (za prijatie) k 186 (proti prijatiu) a dohody o ochrane investícií v pomere 436 (za prijatie) k 203 (proti prijatiu)15).
Obchodná zmluva si kladie za cieľ zrušiť takmer všetky pretrvávajúce colné sadzby na niektoré výrobky z EÚ a zjednodušenie colných pravidiel. Zjednoduší sa tak obchod s tovarom (najmä s elektronickými výrobkami, potravinami a liekmi) a službami (najmä v oblasti telekomunikácií, strojárstva a environmentálne služby). Dohoda o ochrane investícií zavádza tradičné mechanizmy a dohľad nad ochranou vzájomných investícií. Európska komisia vníma tieto dohody ako vzor aplikovateľný na ostatné štáty medzivládnej organizácie ASEAN.16)
Atraktívny daňový systém
Daňový systém Singapuru je tak, ako aj v ostatných vyspelých krajinách jednostupňový. Dosiahnuté príjmy sa zdaňujú len na prvej úrovni (napr. príjem sa zdaní na korporátnej úrovni, pričom na úrovni dividend je oslobodený od ďalšieho zdanenia). Neuplatňuje sa zdaňovanie kapitálového príjmu, dividend, zahraničných príjmov, dedičstva a darov. Singapur zastropoval najvyššie daňové sadzby, a to pre podniky na úrovni 17 % a pre fyzické osoby na 22 %. Spravidla však rôzne schémy daňových stimulov a oslobodení spôsobujú zníženie daňovej sadzby. Ako príklad je možné uviesť daňové stimuly pre začínajúce spoločnosti. Tie v počiatočných troch rokoch svojej existencie neplatia žiadnu daň z prvých 100.000 singapurských dolárov, pričom ďalší príjem v sume 200.000 singapurských dolárov sa zdaňuje polovičnou sadzbou 8,5 % (teda 50 % z maximálnej korporátnej daňovej sadzby 17 %)17). To znamená, že prvých 300.000 zarobených singapurských dolárov požíva v počiatočných troch rokoch existencie spoločnosti daňové výhody a nad túto sumu sa dosiahnutý príjem zdaňuje maximálnou daňovou sadzbou 17 %, čo je stále menej, než v mnohých vyspelých európskych krajinách.
Slovensko má so Singapurom podpísanú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov, ktorej znenie bolo zverejnené v Zbierke zákonov oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pod číslom 381/2006 Z. z. V zmysle dohody sa dvojitému zdaneniu príjmov dosiahnutých v Singapure zamedzí na Slovensku tak, že sa tieto príjmy síce zahrnú do slovenského základu dane, no daň vypočítaná z takéhoto základu dane sa zníži o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Singapure.
Ostatné kľúčové aspekty ekonomicky vyspelého Singapuru
Singapur sa dlhodobo prezentuje ako otvorená ekonomika, ktorá podporuje podnikateľské prostredie so špeciálnym zameraním na startupy. Z tohto dôvodu sa toto prostredie vyznačuje nízkym stupňom byrokracie, jednoduchým procesom založenia obchodnej spoločnosti a žiadnym obmedzením, pokiaľ ide o zahraničnú vlastnícku štruktúru. Táto krajina stavia svoj úspech predovšetkým na technologickom pokroku a inováciách, preto sú štandardy ochrany duševného vlastníctva samozrejmosťou. Ocenením tejto snahy je aj pravidelné umiestňovanie sa na prvých priečkach ratingov18), kde posudzovaným ukazovateľom hodnotenia je ochrana práv duševného vlastníctva. Tieto práva požívajú ochranu v celom svojom rozsahu, a to najmä v rozsahu práv k patentom, ochranným známkam, predmetom autorských práv, dizajnom, zemepisným označeniam, rastlinným odrodám, a prekvapivo tiež k obchodným tajomstvám19), a podobne. Funkciu garanta vysokých štandardov v tejto oblasti plní nepochybne tiež Akadémia práv duševného vlastníctva Singapur (IP Academy Singapore)20), ktorej zriaďovateľom je Úrad pre duševné vlastníctvo Singapuru (Intellecutal Property Office of Singapore). Akadémia si kladie za cieľ vzdelávať profesionálov pre oblasť duševného vlastníctva.
Zaujímavosťou je taktiež legislatíva na úseku ochrany osobných údajov, ktorej dominantným predpisom je Personal Data Protection Act 2012 (PDPA). Pri koncipovaní tohto predpisu sa vychádzalo predovšetkým zo štandardov ochrany osobných údajov uzákonených v kľúčových jurisdikciách, akými sú Európska únia, Spojené kráľovstvo, Kanada, Hongkong, Austrália a Nový Zéland. Špecifickou a jedinečnou súčasťou tejto právnej úpravy je tzv. „Do Not Call (DNC) Registry“21) (Register zamedzujúci nevyžiadaným volaniam), ktorý obsahuje telefónne čísla účastníkov neželajúcich si byť marketingovo oslovení, čo garantuje vyššiu úroveň ochrany súkromia pri nevyžiadanej komunikácii (vzťahuje sa na všetky formy komunikácie prostredníctvom telefónneho čísla, t. j. hovory, SMS, MMS a fax). Na rozdiel od európskeho nariadenia GDPR je stále kľúčovým právnym základom na spracúvanie osobných údajov súhlas dotknutej osoby, na základe ktorého sa spracúvanie môže realizovať len na stanovený účel a len v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný na dosiahnutie tohto účelu spracúvania. Hoci kvalitou ochrany osobných údajov vyčnieva Singapur spomedzi ostatných ázijských krajín, stále však Európska komisia nevydala rozhodnutie o primeranosti podľa všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov, čím by bol Singapur zaradený medzi krajiny zaručujúce primeranú úroveň ochrany údajov. Očakáva sa však, že vzhľadom na nedávno schválené obchodné dohody medzi EÚ a Singapurom je len otázkou času, kým Komisia pristúpi k rovnakému kroku, aký urobila po schválení obchodných dohôd s Japonskom, keď 23. januára 2019 vydala vykonávacie rozhodnutie 2019/419. Týmto rozhodnutím označila Japonsko za bezpečnú krajinu, do ktorej je možné prenášať osobné údaje bez ďalších prekážok, akoby sa jednalo o prenos údajov medzi krajinami Európskej únie. Odstránenie existujúcich prekážok by tak umožnilo lepšie uplatňovanie obchodných dohôd v praxi, najmä pokiaľ ide o poskytovanie služieb fyzickým osobám v zóne voľného obchodu medzi EÚ a Singapurom.
Záverom nemožno opomenúť, že do celého kontextu ekonomického úspechu Singapuru zapadá vysoká produktivita a vzdelanosť zamestnancov, ktorí sú jazykovo zdatní. Singapur prijal angličtinu za jeden zo svojich oficiálnych štátnych jazykov, čo umožňuje lepšiu ekonomickú inklúziu s prostredím zameraným na medzinárodné investície smerujúce do tohto moderného mestského štátu. Ďalšou doménou je kvalitná cestná infraštruktúra, letisko s ocenením najlepšie na svete a prístav, ktorý je druhým globálne najvyťaženejším22) z pohľadu celkovej tonáže prepravovaného nákladu. Stúpajúci medzinárodný imidž okrem iného dotvára silný dôraz na dodržiavanie zásad právneho štátu, snaha o sebestačnosť, vysoká kvalita života, strategická poloha plniaca úlohu vstupnej brány do juhovýchodnej Ázie a Tichomoria, a v neposlednom rade tiež stabilný politický a ekonomický systém.
1) https://www.heritage.org/index/about
2) https://www.heritage.org/index/country/singapore
3) http://www.doingbusiness.org/en/rankings
4) https://www.transparency.org/cpi2018
5) https://asean.org/asean/about-asean/history/
6) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:52018PC0196
7) https://web.archive.org/web/20090114201405
8) https://www.asean2018.sg/About/ASEAN-2018
9) https://www.asean2018.sg/Newsroom/2018Highlights
12) http://ec.europa.eu/trade/images/infographics/eu-singapore-infographic.jpg
13) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-6139_sk.htm
14) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:52018PC0196
15) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2019/637940/EPRS_BRI(2019)637940_EN.pdf
16) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-6139_sk.htm
19) https://www.ipos.gov.sg/understanding-innovation-ip
20) https://www.ipacademy.com.sg/about-us
21) https://www.pdpc.gov.sg/Legislation-and-Guidelines/Personal-Data-Protection-Act-Overview